19. 5. 2018 - museli sme dať zbohom našej milovanej Lucy, Aldamity KEEP ON MOVING ...

Ráno bolo ešte všetko v poriadku, kým som odišla na výstavu, všetko však zmenil telefonát z domu, že Lucy je zle ... sadla som do auta a ponáhľala sa domov ... Naša Lucy odišla do psieho nebíčka v mojom náručí ...

Aldamity Keep on Moving    16.12.2004  – 19.05.2018

 Spi sladko Maduško, ďakujeme za všetky tie roky, ktoré si tu s nami bol. 

Niekedy počas Vianočných sviatkov tragicky zahynul náš Quidko, Ch. Aldamity Quite Delight. 

Tento krásny psík žil svoj síce krátky, ale krásny život v CHS Muchova bouda u pani Krejčí. 

Ďakujem Renči, že Quidko u teba prežil tri krásne roky svojho krátkeho života.

19. 8. 2012 - smutný deň pre našu CHS, naša drahá Pansy odišla do psieho nebíčka. 

Ďakujem za všetko, čo mi dala. Už nikdy žiadna fenka pre môj chov neurobí to, čo ona. 

Navždy ostane v našich srdciach a mysliach a v krvi svojich potomkov.

Spi sladko, milá Pansy. Vďaka za všetko.

V utorok ráno sme vzdali boj o Sailorkov život a rozhodla som sa viac už ho netrápiť. Tento výnimočný pes si nezaslúžil, aby sa trápil a aj keď som veľmi chcela, aby tu s nami ešte pár rokov bol, osud to zariadil inak.

Dodnes si pamätám, ako sme si ho priniesli z Holandska domov. Celou cestou ani nemukol a iba sa pozeral do očí tomu, kto ho práve mal na kolenách.

Sailorko mal skvelú povahu, absolútne vyrovnanú, nekonfliktnú. Miloval deti, tie ľudské aj psie. Keď sme mali doma šteniatka, vždy sa pýtal medzi nich. Napriek tomu, že to bol krycí pes, nemal žiadne prejavy nadradenosti a už vôbec nie agresivity voči ostatným psom. Na rozdiel od mnohých iných, on sa kedykoľvek mohol počas skúšok prechádzať medzi ostatnými psami na voľno. Cvičiť s ním bola zábava, všetko, čo mi videl na očiach, urobil.

Sailorko bol pán pes, pes s veľkým P. Pes, akého si každý môže priať ale nie každému je dopriate aspoň raz v živote ho mať. Ja som mala to šťastie, že som mala dopriate mať vedľa seba tak výnimočného psa aspoň tých 8,5 roka. Nikdy nebol chorý, len teraz sa choroba priplazila nenápadne, ale fatálne. Tak snáď už ho v tom psom nebíčku nič netrápi a spolu s ostatnými sa preháňa po lúkach a užíva si bezstarostný život.

Sailorko náš, spi sladko, ďakujeme za tie krásne roky, ktoré sme spolu prežili. Navždy zostaneš v našich srdciach a pamäti.  
  

…je ťažké hľadať slová, lebo tu vlastne ani niet čo povedať, snáď len – dala by som všetko za to, keby som dokázala vymeniť Luckine a Tobíkove úspechy za životy tých, ktorí nás tak náhle a úplne nečakane opustili.

Spite sladko, Baduško a Jenuška, odišli ste príliš skoro. Vedieť tak, že nám ostáva tak málo času, urobím mnohé veci inak, ale žiaľ, čas sa nedá vrátiť späť.

 Ale aj tak, ďakujeme za všetky tie krásne chvíle, ktoré sme spolu prežili. Nikdy na vás nezabudneme, navždy ostanete v našich srdciach. Pretečie ešte veľa vody, uplynie ešte veľa dní, kým dokážeme na vás spomínať bez toho, aby sa nám oči nezaliali slzami a kým nájdeme aspoň malý pokoj v duši ....

	24.12.2008	Halshimoor Final Edition
	25.01.2009	Aldamity Keep in Touch

     Viete, keď máte doma staršieho psíka, ktorý sa už neteší dobrému zdraviu tušíte, že raz príde deň, keď mu budete musieť urobiť tú poslednú službu. Nechať ho odísť, aby sa viac už netrápil. Rozoznať, kedy je ten čas vôbec nie je jednoduché, ale svojím spôsobom vám dáva možnosť  na to sa pripraviť. Neznamená to, že vám to bude menej ľúto, to teda vôbec nie.   

     Tak to bolo aj s našou Sendy. Sendy mala vždy špeciálne privilégiá v našej rodine a užívala si ich dokonale. Aj keď jej zdravie v poslednom období bolo veľmi chatrné, vždy mala možnosť vybrať si, či chce ísť na prechádzku s ostatnými alebo ďalej ležať na gauči. Boli dni, keď s nami nešla, ale väčšinou sa brala s nami. Síce mi už iba chodila pri nohách, a iba občas pobehla, ale stále mala radosť z toho, že je s nami vonku. Vždy, keď som niekde odcestovala, sa jej stav zhoršil, ale po mojom príchode domov akoby opäť pookriala. Žiaľ, jej zdravotný stav sa zhoršoval a my sme už nevedeli, ako jej pomôcť. Preto som vedela, že mi ostáva už len to jediné. Poďakovať sa jej za všetko, čo som s ňou prežila. Za to, že ma vtiahla do sveta výstav a skúšok, za všetky tie krásne zážitky, ktoré sme spoločne zažili. Za to, že vďaka nej som mala možnosť spoznať krásne ale aj temné stránky kynológie. 

     Sendulka tíško odišla tam, kde sa už netrápi, kde sa snáď stretla s Belkou a Jackom. Navždy zostane v našich srdciach, nie preto, že vyhrala toľko výstav, ale pre svoju výnimočnú povahu. Výnimočná sučka, ktorá sa nezmazateľne vryla do pamäte mnohých ľudí, ktorí mali možnosť ju posúdiť či už na výstavách alebo na skúškach.

     Keď nám pred štyrmi rokmi počas jedného víkendu odišla Belka a Jack, neverila som, že sa ešte niečo podobné môže zopakovať. Žiaľ, stalo sa to opäť.  Ja ani neviem, čo k tomu vlastne napísať. Ešte sme sa nestihli vyrovnať s tým, že odišla Sendy, a zrazu som musela riešiť zdravotný stav Alesky. Jej stav sa zhoršil, úplne nečakane, necelý týždeň po tom, čo sme pochovali Sendy. Pokúšali sme sa ju liečiť a neoperovať, v jej veku to bolo riziko. Lenže stúpajúca teplota a slabá chuť do jedenia nám nedali na výber. Pri operácii sme zistili, že jej problém je závažnejší, ako sme si pôvodne mysleli. Všetko, čo sme mohli, sme odstránili a spolu verili, že zabojuje o svoj život a ešte tu nejaký čas s nami pobudne. Lenže Aleska vzdala svoj boj o život a z narkózy sa už neprebrala. Tíško, a bez bolesti, odišla za svojimi psími kamarátmi.

     S odstupom času som presvedčená o tom, aj vďaka jej operačnému nálezu, že ona bojovala a držala sa, kým sa ako tak držala aj Sendulka. Keď zistila, že už jej niet, akoby prestala bojovať a rozhodla sa ísť za ňou. Pre nás to bol o to väčší šok, že sa dlho držala tak statočne. 

     Dúfam, že sa už preháňa niekde spolu so Sendy, Belkou a Jackom, že do sýtosti hrabe a chytá myši, kúpe sa v tráve a sem tam prebehne nejakého zajaca ale srnu. Nám doma veľmi chýba a na tých desať skvelých rokov, ktoré sme spolu zažili, nezabudneme.

    Spomienka na ne mi stále vháňa slzy do očí a ťažko sa mi o tom rozpráva. Škoda, že psí život je tak neuveriteľne krátky. Krátkosť ich života si uvedomíme vtedy, keď ich už niet. Ale aj tak vďaka za všetky tie chvíle, ktoré sme my všetci s nimi strávili.

  Dňa 30.7.2004 sme sa museli navždy rozlúčiť s našou Belkou. Belka síce odišla do psieho neba, ale neodišla od nás. Navždy zostane v našich srdciach a s láskou na ňu stále spomíname. Otvorila nám nový svet spojený s labradormi a my sme jej za to veľmi vďační.

... spi sladko, Belinka naša ...  

(C) 2009 Aldamity Labradors. Všetky práva vyhradené.