Venované
tej prvej, tej naj... Bela Malivy.
Naša
Belka v podstate môže za to, že nám labradori učarovali tak,
že sme sa rozhodli toto skvelé plemeno chovať a robiť šťastnými
aj ďalších ľudí, ktorí sa pre toto plemeno rozhodnú.
Belku
sme si priviezli z Prahy a priznám sa, že pôvodne sme vôbec
nemali v úmysle venovať sa chovu. Preto som výber šteniatka
ani nepodrobila veľkým kritériám. Vedela som, že určite
chcem šteniatko z rodokmeňom, ale nemusí mať rodičov šampiónov.
Keďže na Slovensku vtedy žiadne šteniatka labradorov neboli,
obrátila som sa na susedné Česko. A tak k nám v lete pred
deviatimi rokmi prišla naša Belka. Nechcela jesť a bolo s ňou
preto veľa trápenia, ale bola to skvelá bojovníčka a
partnerka do každého počasia. Prežila so mnou dva tvrdé roky
počas štúdia na univerzite a aj jej vďačím tomu, že som skúšky
robila včas a bez problémov. Svoj čas som musela striktne deliť
medzi školu, priateľov a hlavne ju. Je to psík, ktorý toho ovláda
v našej chovateľskej stanici najviac. Má skvelú poslušnosť,
cvičenú podľa služobných psov a nie je to len základná
poslušnosť, poľovný výcvik a ovláda aj kopu „ kúskov“,
ktoré sme ju naučili len tak, zo zábavy. Preskáče parkúr,
prinesie kačicu z Maďarska, a veľa iných vecí. Urobila
reklamu tomuto plemenu v našom okolí, nakoľko tu labradora
nikdy predtým nevideli. Vďaka svojím vynikajúcim poľovným
vlastnostiam si urobila takú reklamu, že o nej vedeli v širokom
okolí.
Aj
keď sme nikdy neplánovali chovať, skúsili sme navštíviť výstavy.
Prišli prvé úspechy, to sme už boli členmi SRK, úspešne
absolvovaná bonitácia a RTG vyšetrenie bedrových kĺbov a bolo
to. Podmienky chovnosti sme splnili v roku 1995 hneď aj požiadali
o chránený názov chovateľskej stanice. Na jeseň sme skúsili,
po veľmi krátkom výcviku, ísť na jesenné skúšky malých
plemien a Belka na nich s prehľadom a plným počtom bodov zvíťazila.
Postupne som ju pripravila aj na lesné skúšky, kde vďaka mojej
školáckej chybe skončila kvôli jednej dvojke v druhej cene.
Prvý MFTR ktorý sa vôbec na Slovensku konal, sme len vďaka
tomu, že si nás rozhodcovia počas posudzovania pomýlili, ukončili
v druhej cene, hoci Belka predviedla jednu z najlepších prác a
miesto titulu rCACT to bola len druhá cena. Za tento veľký omyl
sa mi síce neskôr ospravedlnili, ale žiaľ, bola to malá náplasť
za krivdu, ktorú sme vtedy utrpeli. Paradoxom bolo, že titul,
ktorý náležal Belke, obdržala fena, ktorá jedného bažanta
pri ľahkej dohľadávke nenašla a bola to práve Belka, ktorá
ho na veľkú ďiaľku a ťažký terén našla ako náhradný pes
v časovom limite. Celý svoj život preukazovala svoju vášeň
pre prácu v teréne a našťastie, svoju skvelú povahu odovzdáva
aj ďalej.
Do
minulého roka sa aktívne zapájala do poľovačiek, tento rok je
už ale na zaslúžilom odpočinku.
Počas
svojho chovného obdobia mala tri vrhy, a keďže ona sama podľa
mňa nespĺňala celkom predstavy ideálneho labradora, snažila
som sa hľadať pre ňu psov, ktorí sa v chove výrazne
presadili. Jej potomkovia stále pôsobia v chove a tak mám radosť,
keď na výstavách stretávam jej vnúčatá a pravnúčatá,
ktorým sa aj v dnešnej veľkej konkurencii dobre darí.
Belka
bola skvelá spoločníčka, ktorá so mnou preskákala hrozne veľa.
Vďaka nej som sa veľa naučila, jej vďačím za veľa. Nikdy na
ňu nezabudneme a v mojom srdci má najväčšie miesto.
Belinka
moja, si jednoducho najlepšia. Bola si prvá, a tou aj vždy
zostaneš. Ďakujem.
|