24. 6. 2007 - KVR Holandsko, Bennekom, 479 prihlásených labradorov

9 kruhov = 9 rozhodcov !!!

Tak sme sa tento rok rozhodli, že vstúpime do jamy levovej a aktívne sa zúčastníme na určite najväčšej klubovej výstave labradorov v Európe.  Najväčšej nielen počtom prihlásených psov, ale aj obsadením rozhodcov a kvalitou predvedených psov. Počet prihlásených labradorov predčil naše očakávanie, veď vidieť pokope na klubovke 479 labradorov je možné okrem Veľkej Británie asi ozaj len v Holandsku. O tejto výstave som počula iba samé chvály a tak som bola zvedavá, či zaslúžené. 

Cestu do Holandska sme poňali ako výlet, aj keď škoda, že pre pracovnú zaneprázdnenosť sme tam nemohli pobudnúť o deň - dva dlhšie.

Výstava bola ozaj nádherná, v krásnom prostredí zámockého parku. Skvelá organizácia, (podľa minutých tašiek pre prihlásených prišli takmer všetci), úžasná atmosféra. Ľudia, ktorí výstavu pripravovali, sa na nás počas celého dňa pekne usmievali a ochotne podali pomocnú ruku každému, kto to potreboval. Medzi sebou sa dorozumievali vysielačkami a tak vždy rýchlo vyriešili všetky nedostatky, ktoré sa počas výstavy vyskytli.

Na výstavu bolo pozvaných 9 rozhodcov z Veľkej Británie, Španielska, Belgicka a Holandska. Rozhodcovia nemali ľahkú úlohu vybrať z toho počtu psov najkrajšieho, veď v niektorých triedach bolo okolo 50 jedincov. Deväť kruhov bolo pekne veľkých, priestranných a rozhodcovia to pri posudzovaní aj pekne využili. Záverečné súťaže boli zvládnuté na vysoko profesionálnej úrovni, skrátka, mali sme na výstave výborný pocit a užili sme si ju tak, ako už dávno žiadnu výstavu. 

Počasie nám síce neprialo, už v Nemecku nás čakal teplotný šok (16 °C) . V Holandsku síce bolo príjemných 18-20°C, ale lialo ako z krhly. Našťastie sme prišli deň predtým aby sme si stihli pozrieť miesto, kde bude výstava. V okolí bol krásny park určený na venčenie psov, kde sa aj našim hafanom veľmi páčilo. Keďže sme zle odhadli počasie a nemali sme vhodné obutie, neostalo nám nič iné ako kúpiť gumáky a stan a dúfať, že celý deň nebude liať. Počasie žiaľ nevydržalo. Celý deň sa hrozivo zbierali mračná, ale vietor ich vždy rozohnal. Ako však postupoval deň, vietor slabol a na záverečné súťaže sa spustil celkom slušný dážď. (Ani som netušila, že niekedy budem v záverečných súťažiach behať v kruhu v gumených čižmách, ale stalo sa.) Z chladného počasia mali radosť naše psy, Lucka, Tobík aj Rolo, ale z prudkého dažďa sa veľmi netešili ani oni.

Za úspech na takejto výstave by som považovala dostať výbornú, rozhodcovia nešetrili známkou dobrá ! Rolo bol žiaľ úplne mimo kondície a odniesol si zo silne obsadenej strednej triedy známku veľmi dobrý, Lucke a Tobíkovi sa však podarilo svoje triedy vyhrať. A tak sa obaja predviedli v záverečnom kole o titul CAC. Na tento titul nesiahli, ale vzhľadom k tomu, že obaja boli už mimo srsti, som pôvodne nedúfala ani v to, že o CAC budeme bojovať. Obaja získali krásne posudky a potvrdili, že sa v Európe nestratia. Vzhľadom k rozhodcom, ktorí na výstave posudzovali, si ich ocenenie vážim ďaleko viac ako ich slušné umiestnenie na Európskej výstave psov v Záhrebe. 

Úroveň predvedených labradorov bola veľmi vysoká, žiaľ, smutne musím konštatovať, že takú vynikajúcu kvalitu čokoládových labradorov som u nás nevidela už veľmi dávno a podľa všetkého tak skoro ani neuvidím. Na výstave prevládali čierni a čokoládoví labradori, väčšina pekne v srsti, čokoládoví s pekným tmavým okom a dobrou srsťou, ozaj radosť pozerať. Možno ma trochu zaskočilo, že sme videli niekoľko agresívnych psov, čo určite nie je dobrou vizitkou chovateľov. Žiaľ, je to problém, ktorý sa vynára čoraz častejšie všade v celej Európe.

Opäť raz sme si potvrdili, že fotka má často ďaleko od skutočnosti a tak sme niektorých potenciálnych partnerov pre naše sučky škrtli, ale naopak, objavili sme nových. A čo bolo najdôležitejšie, mali sme možnosť vidieť ich potomstvo. Škoda len, že pri tak veľkom počte prihlásených psov sme nemali šancu vidieť úplne všetkých, ktorých sme chceli, aj keď tí najdôležitejší nám neušli. Lietali sme medzi kruhmi, striehli, aby sme nezmeškali nastúpiť s našimi psami (chvíľu to vyzeralo tak, že sa Lucy bude kryť s Tobíkom, ale nakoniec som to tak tak stihla) a popri tom sme ešte chceli toho toľko vidieť ! Nuž, čo sme nestihli, možno dobehneme budúci rok alebo niekedy inokedy.

Po výstave sme zbalili pekné ceny, ktoré Lucy a Toby vyhrali, a cestovali domov. Počas cesty sme sa výborne zabávali a obdivovali krásy okolitej prírody - o čom svedčia aj fotky vo fotogalérii.

Domov sme dorazili riadne unavení, my aj naši havinovia, ale šťastní, že sme v zdraví urazili 3 040 km! Po návrate domov moja mamka skonštatovala, že sme s Mirkou museli byť v minulom živote cestovnými kuframi. Vzhľadom k tomu, čo sme tento rok absolvovali som uznala, že má pravdu.

Spoločne s Mirkou sme tento aj minulý rok navštívili dosť veľký počet výstav, ale tej v Bennekome sa veru zatiaľ žiadna nevyrovnala. Dúfam, že tam ešte niekedy pôjdeme, ak nie aktívne, určite sa aspoň pozrieť, kam sa uberá chov labradorov v Európe.

Pár postrehov napísala Daniela Bartošová.

7 / 2007

(C) 2009 Aldamity Labradors. Všetky práva vyhradené.