5. 9. 2009 - Špeciálna výstava RCI (Retrievers club Italiano)

rozhodcovia: psy - S. Scarpellini (CHS Dukeland)

sučky - M. Brown (CHS Ramsayville)

  výsledky

6. 9. 2009 - Špeciálna výstava retrieverov Umag (Chorvátsko)

rozhodcovia: psy - M. Brown (CHS Ramsayville)

sučky - S. Scarpellini (CHS Dukeland)

  

Aldamity Queen of Hearts

výborná 1, Prvak razreda mladych, Best junior, BIS junior

 


Keď  som na klubovej výstave v Lendave stretla Martinu Brisco, ktorá, ako priznala, je veľkou obdivovateľkou Tobíka, netušila som, ako toto stretnutie ovplyvní plán výstav na tento rok. A už vôbec mi nenapadlo, že práve v Taliansku tak pekne obstojíme. Už v Lendave mi povedala, že začiatkom septembra organizujú v Cormons, neďaleko Gorizzii, klubovú výstavu retrieverov. Nasadila mi tým do hlavy riadneho chrobáka a už vtedy som doma oznámila, že v septembri idem na klubovku do Talianska. Potom prišlo pozvanie s menami rozhodcov a moje presvedčenie merať túto cestu nabralo na istote. Pôvodne som síce plánovala výstavu v Targu Mures, lenže prioritou pre mňa sú klubové a špeciálne výstavy. Keď som Mirke povedala, že Targu Mures nejdem, ale idem Taliansko a ona našla na webe informáciu o výstave v Umagu, bolo rozhodnuté.

Urobili sme si teda výlet do Chorvátska a Talianska ako takú malú dovolenku pri mori aj s našimi psíkmi. Mirka našla v Umagu super ubytko, kde nemali problém so psami a nám ostalo už len dohodnúť sa, ktorých psov berieme.

Tieto výstavy som ako debut v triede mladých vybrala pre Charlieho a Terinku. Okrem nich som veľmi túžila zobrať na posúdenie pani Brown aj Lucy, lenže tú sme napokon na poslednú chvíľu vymenili na Koru (Coco Chanel SB). Mirka brala svojho Edka do mladých a Huga.

Na výstavu sme vyrazili vo štvrtok večer, ráno sme dorazili do Umagu. Psy dlhú cestu znášali veľmi dobre a našťastie sa na Istrii prijateľne ochladilo, takže sme mali pohodu my aj naše psy. V piatok sme oddychovali, v sobotu ráno vyrazili smer Cormons. Výstava bola od Umagu 90 km, ale cesta to bola úmorná. Našťastie, výstava začínala o 10.00 a tak sme to stihli. Samotná výstava sa konala na farme „La Boatina“, kde pestovali hrozno a vyrábali víno. Prostredie to bolo krásne, obrovské kruhy, dostatok tieňa, reštaurácia. Ráno bolo pre všetkých nachystané občerstvenie, pečivo, teplé aj studené nápoje. A od rána panovala vynikajúca atmosféra.

Ráno som mala trochu stres, ako vystavím Charlieho aj Terku, keď sú  obaja v triede mladých, ale personál v kruhu bol skvelý a mal pre mňa pochopenie. Povedali, že na mňa počkajú, nech sa nestresujem. Trochu stresu nám ale priniesol pohľad do katalógu na mená prihlásených psov, ale čo iné ako kvalitu sme mohli v Taliansku očakávať? Tak som sa aspoň tešila, že uvidím potomstvo niektorých psov a pozriem si nové nádeje, ktoré tam vyrastajú. Naša tichá túžba bola obstáť s výbornou, nič viac sme neočakávali.

Atmosféra okolo kruhu bola priateľská, ľudia rovnako milí ako ich psy.

Ako prví nastúpili do triedy mladých Charlie a Edko spolu s ďalšími šiestimi psami, všetci približne v rovnakom veku. Charlie, keďže vedľa sa začali posudzovať sučky, nastúpil na individuálne posúdenie ako prvý. Ani som nevedela, akú známku dostal, ale tušila som, že sa páči. Rýchlo som vybehla do kruhu s Terkou, ktorá mala v kruhu 11 konkurentiek. Stihli sme sa prebehnúť a keďže bola v katalógu ako predposledná, vyšli sme von a behom opäť do kruhu s Charliem. Pozorne som sledovala, ako ktorý rozhodca rýchlo posudzuje a premýšľala, ako to všetko stihnem. Prišiel čas nastúpiť do kruhu na výber poradia a tak sme s Charliem nastúpili. Keď nás pán rozhodca posunul na prvé miesto, nechcela som veriť vlastným ušiam a očiam. Ale stalo sa, Charlie vyhral triedu mladých. K tomu Edo V4 a prvé prekvapenie bolo na svete. Rýchlo som vbehla do kruhu s Tery, ktorá dostala výbornú a išli sme o poradie. Terinka je ako jej mama v mladom veku, takže som si veľké nádeje, pri pohľade na všetky tie krásne sučky, nerobila. Lenže, najprv nás vybrali do užšieho výberu, potom do ešte užšieho a napokon nás posunuli na krásne druhé miesto. Terku pobila sučka o 6 mesiacov staršia a ako povedala pani rozhodkyňa, bolo veľmi ťažké sa rozhodnúť, ktorú dať na prvé miesto, ale dnes uprednostnila vyspelejšiu sučku. Teruška má krásny posudok a ja veľkú radosť, že sa tak páčila.

Medzitým sa posudzovanie v kruhu psov pekne rozbehlo a ja som kútikom oka, ešte z kruhu sučiek, videla, ako Mirka s Hugom vyhrala neuveriteľne silnú triedu pracovnú. Spoločne sme si pozreli triedu strednú a otvorenú, popri tom sledovali posudzovanie v kruhu sučiek.

V Taliansku sa titul CAC zadá iba jednému dospelému psovi, do výberu postupujú víťazi z tried strednej, pracovnej a otvorenej. Pes, ktorý získa ocenenie CAC sa stáva čakateľom na titul šampión krásy Talianska. Potom sa medzi víťazom triedy mladých, psom s CAC víťazom triedy šampiónov a triedy veteránov vyberá ten, ktorý získa titul BOS, ktorý neskôr postupuje do boja o BOB.  Ako prvý do boja o vyššie tituly nastúpil Hugo. A Hugo súboj o titul CAC vyhral!!! Do boja o BOS sme nastúpili aj s Charliem, ale zatiaľ na dospelákov nemal. Ale zato Hugo nám vyrazil dych po druhý krát. Pánovi rozhodcovi tak padol do oka, že mu udelil titul BOS !!! Tak toto teda nikto z nás nečakal. Mali sme z toho obrovskú radosť. K tomu ešte Kora získala v najpočetnejšej triede otvorenej výbornú a naša radosť bola ozaj veľká. Charlie síce prehral súboj o najlepšieho juniora, ale o titul BOB sme mali naše želiezko, v podobe Huga, stále v ohni. Lenže, Hugo zavoňal háravku a bolo po predvedení :o), víťazstvo si odniesla nádherná čierna sučka.

Euforicky naladení sme nasadli do auta smer Umag, na druhý deň  nás čakala ďalšia výstava. Cestou sme stihli obdivovať krásu pobrežia, dať si skvelú skorú večeru, večer ešte osláviť výsledok a potom už len sladký spánok pre všetkých.

Rozhodcovia si vymenili kruhy, vymenil sa aj personál v kruhu, ale opäť sme sa stretli s neskutočnou ústretovosťou. Ráno pohostenie, počas výstavy tiež, každý účastník dostal pozvanie zúčastniť sa spoločnej večeri s rozhodcami, ktorú sme žiaľ, vzhľadom k tomu, že sme išli domov, museli odmietnuť.

Charlie vyhral triedu mladých, Teruška tiež. Edko tento krát tretí, Hugo druhý za neskorším najlepším psom LR. Kora sa dostala medzi najlepších 7 sučiek, čo bol v tej konkurencii obrovský úspech. V záverečných súťažiach Terka pobila Charlieho o Best juniora, dokonca sa dostala medzi štyroch najlepších LR! No a v súťaži o BIS junior porazila goldena, flata a skoťáka a vyhrala ! 

Potom ešte Hugo s Korou vybehali tretí najkrajší pár a my sme sa pomaly mohli baliť domov ...

Keď  som tieto výstavy plánovala, vôbec som nemyslela na to, že by sme si nejakú omrvinku mohli doniesť domov. Chcela som len počuť  názor zahraničných chovateľov na našich psov. O to väčšiu mám radosť z úspechu, ktorí tam dosiahli. Mirka, ešte raz gratulujem !!! Hugo opäť potvrdil svoje kvality. Vekom krásne vyspieva a  zahraniční chovatelia na výstavách doteraz vždy dokázali oceniť kvality tohto psa.

Obidva dni vládla na výstavách výborná atmosféra. Vďaka organizátorom sme mali pocit, že urobia pre vystavovateľov maximum. A tak máme o ďalšiu skvelú spomienku na krásne výstavy viac. Tá v Cormons aj Umagu medzi ne určite patria.


Posudky:

Aldamity Quality of Life:  very impresive young dog, beautiful head, so well constracted from head to tail, like this dog very much and must be an exciting young prospect. ( Mrs. M. Brown)

Aldamity Queen of Hearts: a lovely balanced yellow, just perfect for her age albeit she needs to grow. Beautiful outline, short compled with excelent bone and substance. First class angulation front and rear. Very promising youngster. Moved very well. ( Mrs. M. Brown

Mainline´s Knight of Honor: lovely black of definatly quality, he is well constructed from nose to tail, nothing overdone, good angles front and rear, with good depth of briscet, and correct barel rib, he is shortcoupled buth with enought length, lovely dog who caries first class coat (Mrs. M. Brown)

 

printback

  

(C) 2009 Aldamity Labradors. Všetky práva vyhradené.