Veľkolepá prehliadka chovateľského umenia, ktorá sa koná každý rok pod názvom Svetová výstava, sa tento rok konala v poľskej Poznani. Známe výstavisko v dňoch 9. až 12. novembra 2006 privítalo počas štyroch dní 20 829 psov z celého sveta.

Najviac psov prihlásili domáci, takmer 6000, po nich chovatelia z Ruska. Zo Slovenska sa v Poľsku predstavilo 243 psov (susedia z Čiech 1704).

Nie každý rok je dejisko svetovej výstavy tak blízko a tak sme si nechceli nechať ujsť príležitosť výstavy sa zúčastniť. 8.skupina FCI mala svoj deň D v nedeľu a tak sme sa na výstavu vybrali už deň predtým s cieľom urobiť si z cesty pekný výlet. To sme však nevedeli, aká strastiplná je cesta Poľskom. Tých necelých 750 km sme šli celú večnosť. Všetkým, ktorí hromžia na naše cesty, odporúčam ísť sa previesť po tých ich. A to sme ešte netušili, ako dlho budeme blúdiť v Poznani. Hľadanie ulice, na ktorej bol náš penzión, nám trvalo 1,5 hodiny a najazdili sme pri tom 25 km! Ako sme na druhý deň zistili, neboli sme to len my, kto sa nevedel zorientovať a väčšina ľudí, ubytovaných priamo v meste, hľadalo svoje ubytovanie minimálne hodinu. Výhoda ubytovania neďaleko výstaviska sa ukázala na druhý deň, keď sme ráno v deň konania výstavy svoje autá zaparkovali hneď pri hale, v ktorej nás posudzovali. Usporiadatelia pripravili pre účastníkov pekné veľké kruhy s dostatočným priestorom okolo nich. Počty prihlásených labradorov a goldenov lámali všetky rekordy. Labrador retriever s počtom 432 prihlásených jedincov bol najpočetnejšie zastúpeným plemenom, golden retriever s počtom 386 prihlásených jedincov bol tretím najpočetnejším plemenom. Počtu prihlásených zodpovedal aj počet kruhov, v ktorých boli spomínané plemená prezentované. Päť kruhov pre nás, rovnaký počet kruhov pre goldenov. 

Len pre zaujímavosť, počty psov u oboch plemien v jednotlivých triedach sa pohyboval od 20 do 60 !!! Pre porovnanie, na svetovej výstave v Amsterdame, kde sme boli v roku 2002, sa počty pohybovali od 5 do 35. Napríklad v triede strednej psov sa v Amsterdame prezentovalo 8 psov, v Poznani 46 ! Trieda pracovná sučky v Amsterdame 5, v Poznani 26 ! Sučky v triede mladých v Amsterdame 30, v Poznani 60 ! Možno si poviete, že kvalita pri takom počte zaostávala za kvantitou, ale opak bol pravdou. Aj domáci majú úroveň labradorov pekne vysoko a o tých ostatných, z Talianska, Španielska, Nemecka, Ruska a ďalších krajín ani nebudem hovoriť. O kvalite goldenov netreba pochybovať tiež, stačilo vidieť zvučných chovateľov zo Švédska, Holandska....

Keď som svojich psov na výstavu prihlasovala, nechápala som celkom, prečo je v návrhu rozhodcov až päť mien. Usporiadatelia však múdro predpokladali, že sa vzhľadom k zaujímavej lokalite prihlási veľa vystavovateľov. Z tohto dôvodu väčšina rozhodcov posudzovala maximálne dve triedy. Ako vtipne poznamenala naša kamarátka Linda, ktorú sme stretli, my sme boli to plemeno, kde sa jedna trieda posudzovala do večera. Napokon to také tragické nebolo a titul BOB sa zadával okolo tretej popoludní, ale pravdou je, že sme boli poslední, kto ešte v našej hale vystavoval. Každý rozhodca mal svoj systém posudzovania veľkého množstva psov v kruhu. Keďže nás bolo v jednom kruhu v každej triede veľa, Kenneth Edh, Dan Ericsson a Peter Beyerstorf sa rozhodli volať nás po 10-tich. Individuálne posúdili každého v statike a pohybe, pokiaľ niekto obdržal výbornú, čakal mimo kruhu na ďalší výber, tí ostatní dostali posudky a z kruhu odišli definitívne. Ligita Zake a Miguel A. Martinez zvolili inú taktiku, myslím, že trochu nespravodlivú. Tiež nás volali po 10-ich, po posúdení ešte raz všetkých desať nechali prebehnúť, pozreli v statike a z výborných vybrali štyroch najlepších z danej skupiny do ďalšieho kola. Smola pre tých, ktorí boli vynikajúci, ale bolo ich v tej desiatke na postup veľa, šťastie pre tých, ktorí boli priemerní a nemali silnú konkurenciu. A tak sa stalo, hlavne u mladých sučiek, že vyradil z boja pekné a sebavedomé zvieratá a priemerné a plaché mali šťastie a postúpili zo slabej desiatky ďalej. Pokiaľ si niekto myslí, že pri takom veľkom počte psov rozhodcovia posudzovanie odflákli, je na veľkom omyle. Zjavne sú na vysoký počet psov zvyknutí a svoje tempo nemenili. 

Keď sme na výstavu cestovali, mala som malú dušičku, ako dopadneme. Predsa len, svetovka je svetovka, a hoci sa mojim psom tento rok na výstavách darilo, nepatrím k tým, ktorí si myslia, že majú doma hviezdy, ktoré uspejú všade, kde prídu. Vážim si každú jednu výbornú, ktorú dostaneme, a pokiaľ získame aj nejaký titul, je to pre nás česť a máme z toho veľkú radosť. Mojou túžbou, pri tak veľkom počte psov v triede, bolo získať aspoň výbornú. Táto túžba sa mi bohato splnila. Síce Tobík nemal celkom svoj deň (alebo skôr noc pred tým, nespal a otravoval nás celú noc) a on keď nemá svoj deň tak dokáže stvárať v kruhu psie kusy, ale mal aj smolu, v triede mal veľmi silnú konkurenciu a postup medzi ďalších mu ušiel o jedno miesto. Zato Lucy mi to vynahradila. A ešte ako ! Aj keď som v umiestnenie neverila. Stálo nás tam v kruhu snáď 30 výborných ! Pán rozhodca postupne vyberal do užšieho kola vždy menej a menej sučiek až nás tam napokon nechal šesť. A potom, keďže sa zrejme nevedel rozhodnúť ako nás zaradiť, nás nechal behať. Nemyslím, že som na nejakej výstave toľko behala. Lucy dlho behala na druhom mieste, potom španiel, ktorý bol tretí so svojou sučkou neodbehol celý kruh, skrátil si cestu a jeho sučka narazila do Lucinky. Žiaľ, rozhodca to nevidel, videl len, že Lucy spomalila a španiela postavil pred nás. No čo už, asi netreba čakať, že sa bude bojovať férovo. Nás to stálo druhé miesto, ale kto by to pred výstavou povedal, že budeme v poradí, zvlášť, keď nás bolo v triede 45 ? 

Okrem nás reprezentovali slovenských retrieverkárov ešte niekoľko nadšencov. Nebolo nás veľa, o to viac však teší úspech našej malej výpravy a treba povedať, že sme sa nestratili. 

Šampiónka CHBR Bethanny Balajne bola výborná v triede šampiónov, maj. pán Kollár. Mladý pes GR v majetku pani Špačkovej, Ares Golden Storm, sa v triede mladých nestratil a v konkurencii 34 psov odchádzal z kruhu z boja o prvých štyroch medzi poslednými. Cheer´s Superbalanced manželov Rémesových v triede strednej v konkurencii
29 odchádzal ako výborný 5 a ich ďalší import zo Švédska, sučka Cheer´s Zara získala v triede pracovnej medzi 20 ďalšími titul CWC! Veľký úspech dosiahol Atrey Evidog Evky Sikovej, ktorý v triede pracovnej spomedzi 22 psov dosiahol ocenenie výborný 3, podobne jej sučka v triede mladých Angua of Anavy bola v konkurencii 44 sučiek výborná 3 ! 

Svetová výstava nie je len o vystavovaní, ale je to aj spoločenská udalosť. Je to príležitosť stretnúť starých priateľov z celej Európy, stráviť aspoň časť dňa s pani Gunillou Ek a Dinny Lund, prehodiť niekoľko slov s priateľmi z Talianska, Holandska, Nemecka, Poľska, Česka ... 

Svetová výstava bola ozaj peknou prehliadkou chovateľského umu, nech si už o úrovni psov a posudzovaní myslí kto čo chce. Náročná, únavná, ale videli sme veľa pekných psov, stretli milých ľudí. Ani sa nám odtiaľ nechcelo odísť. Niektorí z nás ostali prenocovať v Poznani, my sme sa s Mirkou rozhodli cestovať domov a vyhnúť sa pondelňajšej premávke. Cesta to bola opäť hrozná, ale v porovnaní s tou, čo mali tí, čo cestovali v pondelok, sme to mali ešte v pohode. Nám to trvalo iba 11 hodín, tí pondelňajší išli 10 hodín len cez Poľsko. Únavu z cesty však nahradila eufória z úspechu a tak sme na hroznú cestu pomerne rýchlo zabudli.

Svetová výstava sa budúci rok koná v Mexiku, trochu mimo náš dosah, ale kto bude chcieť, môže si zabehnúť na Európsku výstavu do Záhrebu. Pokiaľ sa niekomu nebude pozdávať výber rozhodcov, dovidenia na svetovej výstave v Štokholme v roku 2008.

Pár postrehov z Poznane Daniela Bartošová.

11 / 2006

(C) 2009 Aldamity Labradors. Všetky práva vyhradené.