Klubová výstava SSRK a Klubová výstava LRK

Skokloster     21. - 22. máj 2005, Švédsko

  

Odolať pozvaniu navštíviť dve klubové výstavy počas jedného víkendu sa jednoducho nedalo. Preto som s radosťou prijala toto pozvanie od pani Gunilly Ek a využila príležitosť pozrieť si retrieverov chovaných na severe Európy. Po minuloročnej návšteve troch prestížnych výstav vo Veľkej Británii (Cruft´s, Championship show Wels a Championship
show Yellow labrador clubu) som bola mimoriadne zvedavá na úroveň labradorov vo Švédsku. Väčšina švédskych chovateľov má pekne spracované webové stránky a tak máme možnosť nahliadnuť, čo chovajú. Toto bola príležitosť zistiť, nakoľko fotky zodpovedajú skutočnosti.

Ale poďme pekne poporiadku. Výstava sa konala v prekrásnom prostredí neďaleko zámočku Skokloster, na otvorenej lúke, v blízkosti prístupovej cesty, leteckého múzea a krásnych jazierok. Bolo od organizátorov rozumné, že sa kluby dohodli a počas jedného víkendu mohli chovatelia, ale len labradorov, absolvovať dve prestížne výstavy. 

Mala som šťastie, že som cestou do Štokholmu stretla v lietadle Petra Studeníka, ktorý cestoval do Švédska a Nórska posudzovať dve výstavy. Stihol mi počas cesty vysvetliť špecifiká posudzovania na severe a som mu za to nesmierne vďačná. Systém posudzovania je mierne iný na aký sme zvyknutí a je odlišný aj od anglického. Rozdelenie tried je podobné, od triedy šteniat (vek 4 – 6 mesiacov) po veteránov. Posudok dostávajú všetci, zadávajú sa známky ako u nás, výborný (excelent quality), veľmi dobrý (second quality), dobrý, ... Rozdiel je v stužkách, výborný dostáva stužku červenú, veľmi dobrý modrú. Bolo skutočne zvláštne vidieť v kruhu toľko nádherných zvierat s červenou stužkou. Chvíľku ma to miatlo, ale zvykla som si. V každej triede sa vyberá 5 najkrajších, ktoré môžu, ale nemusia dostať ocenenie CK, certifikát kvality, čo je mimoriadne ohodnotenie kvality jedinca a odlišuje ho od tých ostatných výborných. Na záver sa vyberá päť najkrajších sučiek (psov) a zadáva sa titul CC a rCC. Do finále nastupuje päť naj z každej triedy a rozhodca musí mať ozaj dosť umu a dobrú pamäť, aby sa pri rozhodovaní nepomýlil. V kruhu má totiž až 25 jedincov, z ktorých vyberá. Pritom si musí pamätať, ktorého vybral, na ktoré miesto, aby v konečnom poradí nepostavil vyššie jedinca, ktorý v triede skončil nižšie. No, niet im čo závidieť. 

Bol to víkend plný prekvapení. Všetko to začalo už v piatok poobede. Vystavovatelia poštou obdržia podrobné informácie o výstave, s plánikom kruhov a počtom psov v jednotlivých kruhoch. Na výstavisko sme sa s pani Gunillou išli pozrieť už v piatok poobede a ja som pochopila prečo až na mieste. Organizátori mali už takmer všetko pripravené, kruhy vyznačené páskou, veľmi prakticky upevnenou na zemi (kruhy boli obrovské), postavené stany pre rozhodcov a personál v kruhu. Vybrali sme najlepšie miesto pri oboch kruhoch, postavili stan, rozložili ohrádku, stoličky a deky pod psov. A odišli späť domov. Radšej som sa nepýtala, či sa nebojí nechať všetko tam až do nasledujúceho dňa. Nebála sa. Ráno sme všetko našli tak, ako sme to deň predtým.nechali. Akurát sme mali viac času a kľudu pre psov a administratívu. Samozrejme, večer po výstave sme opäť všetko nechali tam do ďalšieho dňa. 

Sobota bola venovaná všetkým plemenám združených v klube chovateľov retrieverov a španielov a tomu zodpovedal aj počet prihlásených jedincov. Dokopy ich bolo 751 a pre tento počet bolo pripravených deväť kruhov s rovnakým počtom rozhodcov. Najpočetnejši boli labradori (126), nasledovali anglický špringeršpaniel a americký kokršpaniel (125 !!! - čo by dali za to naši chovatelia tohto plemena), v rovnakom počte FCR a GR (105), anglickí kokri (67), velššpringeršpaniel (41) a ostatné plemená boli zastúpené menej početne. Rovnaký počet flat coated retrieverov ako goldenov hovorí o veľkej popularite tohto plemena na severe Európy a mňa títo nádherní predstavitelia tohto plemena chytili za srdce. Boli nádherní, elegantní s fantastickým pohybom. Je škoda, ze toto krásne a elegantné plemeno, nepochybne veľmi inteligentné, má u nás tak málo obdivovateľov. Určite by si to zaslúžili.

Pár slov ku katalógu. Okrem toho, na čo sme u nás zvyknutí, obsahoval veľa užitočných vecí. Rozpis kruhov s menami personálu, ktorí tam pracoval. Podrobný časový rozvrh, prehľad záverečných súťaži s menami rozhodcov, ktorý čo má posudzovať. Schému udeľovania titulov (pre mnňa nezrozumiteľnú, nakoľko bola v švédštine) a zoznam špeciálnych cien, ktoré venovali jednotlivé chovateľské stanice. Číslovanie bolo veľmi prehľadné. Začínalo sa kruhom číslo jedna a prvý pes mal číslo 100, kruh číslo 2 začínal číslom 200 a tak to šlo po kruh číslo 9. Bez zbytočného počítania ste vedeli, koľko psov je posúdených v kruhu a koľko ich máte pred sebou. 

Vlastné posudzovanie bolo veľmi dôsledné, každému psovi sa venovali dostatočne dlho a okrem detailného posúdenia v statike si dali záležať aj na pohybe. Na celej výstave vládla veľmi uvolnená atmosféra, nikto nelietal od kruhu ku kruhu, všetci si výstavu vychutnávali. Počasie bolo krásne, svietilo slniečko, aj keď mne až tak teplo nebolo. A kým Švédi sa premávali v krátkych rukávoch a bez ponožiek, ja som zniesla dve vrstvy ošatenia s dlhým rukávom. Raz darmo, ja si teplo predstavujem inak. Hlavne, že nepršalo. Páčil sa mi systém nastupovania do kruhov. Na začiatku nastúpila celá trieda a prebehli jedno kolo. Potom automaticky odišli všetci okrem prvých troch, ktorí ostali na posúdenie. Vždy, keď jedného posúdili, počet sa doplnil a tak v kruhu stáli maximálne tri jedince. Vystavovatelia si poradie strážili sami a pokiaľ sa pozabudli, boli vyzvaní personálom. Pokiaľ sa niekde zdržali, počkalo sa na nich, ak vystavovali v ďalšom kruhu, posúdili iného psa. Vždy umožnili predviesť si psa osobne, vystavovatelia si nemuseli hľadať za seba náhradu. Takže, keď mal niekto prihlásených 4, 5, 6 a viac psov, mal akurát trochu starosť usledovať si, kedy sa ktorá trieda posudzuje. Ak to aj premeškal, personál v kruhu mal dokonalý prehľad o tom, kto prišiel a tak ho zavolali, niekedy aj cez mikrofón. Jednoducho, výstava bola pre vystavovateľov.

V sobotu posudzoval sučky pán David Coode (Waringham), prihlásených bolo 75 sučiek, a psov pani Mary Cox (Lenches), ktorá okrem 51 psov LR posúdila ešte pred nimi dve triedy puppy goldenov psov. Rozhodcovia venovali rovnakú pozornosť predvedeným jedincom vo všetkých triedach, od šteniatok po veteránov. Výber rozhodcov prilákal na výstavu väčšinu zvučných chovateľov. A tak som konečne mala možnosť na vlastné oči vidieť chovy Winnie´s, Heavy Loder´s, Country Look´s, Willow´s, Annual´s, O´Sofinas, Country Song´s, Smart Fellow´s, Talybont, Bumpkin´s, Lillimars, Tjotte´s, Mambrinos, Applajack´s, Eaton´s, Eagle´s, New Wawe´s, Dipper´s a mnoho mnoho ďalších. Jednoznačne prevládala čierna farba, čo je spôsobené veľkou popularitou tejto farby na severe. Podľa informácií od chovateľov je najväčší dopyt po čiernych sučkách, potom po čiernych psoch a najmenší dopyt je po žltých psoch. Škoda, že u nás ľudia ešte stále neobjavili krásu čiernych labradorov.

Úroveň predvedených jedincov bola veľmi vyrovnaná a väčšina z nich dostala ocenenie výborný. Na druhom konci vodítka u tých najkrajších stáli ich chovatelia, aj u sučiek, aj u psov. Častokrát bolo možné vidieť viac súrodencov z jedného vrhu. A keďže aj vo Švédsku sú fázy popularity niektorých krycích psov, bola tam záplava potomkov napr. po
Winnie´s Madisonovi, dosť po Cambremer Wellingtonovi, Carpeny Walpolovi. Pomerne veľa mladých jedincov po Mambrinos Triumph, Jayncourt Natural Star, Lenches McCoy a psoch z chov. stanice Smart Fellow´s. Kedysi bolo chovateľským poriadkom klubu daný obmedzený počet krytí jedného psa v danom roku a tak sa nemohlo stať, aby jeden krycí pes pokryl v krátkom období veľa sučiek. Starší chovatelia s nevôľou pozerajú na túto „popularitu“ krycích psov, ktorá sa rozmohla. To, čo ten pes na potomkov prenáša, dobré aj zlé, ukáže až čas, a v prípade tých nežiadúcich genetických daností je to veľké nebezpečenstvo pre celý chov. 

Veľmi sa mi páčilo posudzovanie oboch rozhodcov. Napriek uvolnenej atmosfére sme boli všetci zvedaví, ako to v závere dopadne. U psov titul CC a BOB dostal takmer biely pes z triedy strednej Annual´s Nut-Cracker (Jayncourt Natural Star – Annual´s Creme Fraiche), chovateľ a majiteľ pani Lena Wiberg Johansson, u sučiek titul CC krásna čokoládová sučka z triedy veteránov Thurbajen´s New Years Eva (Naiken eduardo Esquire – Nonairbra Me Again at Thurbajens), imp. VB, majiteľ K. Ramberg. Najkrajším šteniatkom sa stal nádherný čierny psík Mambrinos Mc Williams (Lenches McCoy – Mambrinos Heidi), chov. a majiteľ Jan Roger Sauge, najkrajší dorast sa stala čierna sučka Annual´s Girl Power (Annual´s Guard – Annual´s Creme Fraiche), chov. a majiteľ Lena Wiberg- Johansson.

Záverečné súťaže o BIS sme už nevideli, ponáhľali sme sa postarať sa o šteniatka a ostatných psov, ktoré ostali doma. Všetky veci sme nechali pri kruhu, klubovka Retriever klubu sa konala na rovnakom mieste a ráno sme ich našli na svojom mieste. Neuveriteľné! 

Že má táto klubovka iný cveng a vážnosť, bolo cítiť hneď od rána. My sme brali na výstavu fľašu šampusu, šalát, ktorý pripravila Gunilla večer pred výstavou, Anki (CHS Editor) priniesla fantastické mäso a zeleninový šalát. Výbor klubu nechal upiecť dve obrovské torty s logom klubu z marcipánu. Toto všetko pre nás pripravili organizátori výstavy. Všetci sa
usmievali, tešili z pekného počasia. Zo zákulisia viem, že pre vyšší počet psov museli rýchlo pozháňať ďalšieho rozhodcu. A tak napokon v kruhu číslo 1 posudzovala Mrs. Caron Morton (CHS Dacross) všetky triedy psov, v kruhu číslo 2 Mrs. Linda Suthcliff (CHS Crawcrook) posudzovala sučky od triedy strednej a v kruhu číslo 3 Miss Mary Cox (CHS Lenches) sučky od triedy puppy až po triedu mladých. 

Prihlásených bolo 201 labradorov, 77 psov a 124 sučiek. Len pre zaujímavosť v triede mladých bolo prihlásených 26 sučiek, v triede otvorenej 37, v triede dorastu 14. Posudzovanie bolo ešte podrobnejšie ako deň predtým. Okolo obeda sa urobila prestávka, rozložili stolíky a hostili sme sa. Po chutnom obede prišiel zákusok, každý dostal z torty, koľko len vládal. Po obede posudzovanie pokračovalo v svižnom tempe. U sučiek boli šikovnejší a CC a ďalšie poradie sa zadávalo skôr ako u psov. Každý chcel vidieť ako to dopadne a tak na chvíľu u psov posudzovanie zastavili. Do kruhu nastúpilo 25 nádherných sučiek, prevažne farby čiernej. Víťazstvo si ale odniesla krásna žltá sučka z triedy mladých Mambrinos Abba (Lenches McCoy – Mambrinos Maya), chovateľ a majiteľ Jan Roger Sauge, r.CC nádherná čierna sučka z triedy šampiónov Winnie´s Windbourne (Carpenny Hurricane – Winnies Formula Outline), maj. a chovateľ Pia Razera-Brulin.

U psov si titul CC odniesol čierny pes z triedy šampiónov Tjotte´s Broken Arrow (Mambrinos Harvey – Tjotte´s Babysitters Nightmare), majiteľ a chovateľ Annacharlott Burman, ktorý ma absolútne chytil za srdce. Pre mňa je to jeden z najkrajších čiernych psov, akých som kedy videla. Titul r.CC si odniesol čierny pes z triedy strednej Winnie´s Wing
A Ding (Waifin´s Wing and Prayer – Winnie´s Fresno Cat Circle) chovateľ a majiteľ Pia Razera- Brulin. 

O titul BOB zvádzali sučka aj pes tvrdý boj a napokon ho rozhodol pre seba pes, Tjotte´s Broken Arrow, a v ten deň určite zaslúžene. 

My sme mali veľkú radosť, pretože malá Minie, Attikonak So Glad You´re Mine (A. English Heritage – A. Star Stary Nite) pani Gunilly vyhrala triedu šteniatok. Najkrajším šteniatkom sa stal síce nádherný havinko Mambrinos Mc Williams, ale aj tak sme sa z úspechu malej sladkej Minie tešili.

Čo ma ešte na výstave, okrem milých ľudí a nádherných psov, upútalo, boli vecné ceny. Každý jeden jedinec, ktorý sa umiestnil v triede do piateho miesta, obdržal hodnotné vecné ceny. Miesta, kde sa zadávalo poradie, neboli označené číslami, ako u nás, ale boli odlíšené farebnými kvetináčmi s kvetmi v rovnakých farbách. V záverečných súťažiach si
potom majitelia jedincov ohodnotených od CC až po 5 miesto okrem vecnej ceny odniesli aj kvetináč s kvetmi, čo bolo veľmi pekné. Víťazný pes dostal slávnostnú dekoračnú dečku, ktorú si majiteľ ponechá do nasledujúcej klubovej výstavy.

Aký bol môj dojem z výstavy? Úžasný. Severskí labradori sú krásni. Výstava prilákala chovateľov a vystavovateľov z Dánska aj z Nórska. Bolo sa na čo ozaj pozerať. Aj keď nie som priaznivcom chovu Smart Fellow´s, pani Yvonne Westerlund má všetkých labradorov v jednom type, od mladých po veteránov. Z chovu Winnie´s bola sučka z triedy šampiónov prekrásna, určite jedna z najlepších, aké som kedy videla. Celkovo, to čo viedla pani Pia Razera-Brulin bolo super, či psi alebo sučky. No a napokon Mambrinos. Jan Roger Sauge sa považuje za pomerne mladého chovateľa ale dokázal už veľa. Tie sučky, to bola jedna ako druhá. Tam som pochopila, že Mambrinos Spelbound of Carpeny, ktorá žne jeden úspech za druhým vo Veľkej Británii, nie je taká pekná preto, že je to dcéra Carpeny Walpola, ale preto, že je to Mambrinoska. Rovnako na tom boli aj psi. Víťazné šteniatko nemalo chybu. Jeho brat mal len tú smolu, že tam boli v triede spolu a tak skončil vždy druhý. Rozdiel medzi nimi a tými ostatnými v puppy bol nepriehľadnuteľný. Ďalej chov Heavy Loader´s, opäť veľmi pekní a vyrovnaní labradori. A tak to bolo aj s mnohými ostatnými.

A čo dodať na záver? Bola to neoceniteľná skúsenosť, mať možnosť porovnať labradorov v Anglicku a vo Švédsku. Keby som mala porovnať to, čo som videla tento rok na Crufte s tými v Skoklosteri, vyhrávajú Švédi. V čom boli lepší? V pohybe. Severenia majú veľmi pekný, pravidelný a priestranný pohyb. Tak behať labradorov som ešte nikde nevidela.
Keby som ale mala porovnať to, čo som videla na Championship Yellow Lab Clubu v minulom roku, skončili by remízou. Je to ale môj vlastný názor, a nemusí sa zhodovať s názorom iných.

Za možnosť vidieť tieto výstavy ďakujem pani Gunille Ek.

Dovidenia niekedy opäť vo Švédsku, možno v roku 2008 na svetovej výstave? Ktovie, Stockholm je nádherné mesto a všetkým vrelo odporúčam navštíviť ho.

Skrátené výsledky:

psy: 

1. CC, BOB Tjotte´s Broken Arrow, Anncharlott BBurman

2. rCC Winnie´s Wing and A Prayer, maj. Pia Razera Brulin

3. Smart Fellow´s Take a Hike Shoortie, maj. Yvonne Westerlund

4. Mambrinos Travis, maj. Jan Roger Sauge

5. Sheeneron Merry Soul Mate, maj. Yvonne Westerlund

sučky: 

1. CC Mambrinos Abba, maj. Jan Roger Sauge

2. rCC Winnie´s Windbourne, maj. Pia Razera Brulin

3. Pamphlet´s Astri, Lars and Susan Gerberich

4. Smart Fellow´s Without Makeup, maj. Yvonne Westerlund

5. Mambrinos Ruby, maj. Jan Roger Sauge

  

BIS puppy Mambrinos McWilliam

BIS dorast Annual´s Girl Power.

   

Pár postrehov, ale ozaj len pár, zachytila Daniela Bartošová.

5 / 2005

 

printback

  

(C) 2009 Aldamity Labradors. Všetky práva vyhradené.