Narodenie šteniatok v mojej chovateľskej stanici je vždy veľkou udalosťou, na ktorú sa vždy dôkladne pripravujem. Dôkladná príprava na túto udalosť začína dávno pred samotným narodením šteniatok. Predovšetkým sa snažím, a vždy som sa snažila, nájsť pre svoje sučky čo najvhodnejších partnerov. Tak, aby som zachovala zdravie, povahu a vylepšila exteriér. Kto vie, o čom hovorím, vie, že to vôbec nie je jednoduché a zaberie to hromadu času strávenú nad ročenkami, internetom a telefonovaním. Keďže ale svoje sučky pripúšťam len z času na čas, stále rada obetujem tento čas na výber vhodného partnera. Keď už mám za sebou tento krok, venujem dôkladnú pozornosť sučke. Skontrolujem očkovania, ak sa pred plánovaným párením blíži čas preočkovania, radšej sučky preočkujem skôr, aby mali dostatok protilátok v materskom mlieku pre šteniatka. Tesne pred plánovaným párením opätovne sučku zbavím parazitov a sledujem jej výživný stav. Nepovažujem za správne, aby sučka v čase párenia bola pretučnená (a všetci vieme, že väčšina retrieverov k tomu sklon má) a tak sa snažím vhodnou kombináciou stravy a pohybu dosiahnuť optimum. Ani tučná ani chudá. 

Svojich psov počas celého roka kŕmim kvalitným priemyselným krmivom a tak zatiaľ žiadne zmeny ohľadom kŕmenia nerobím. Podobne je to aj po párení. Prvé tri týždne nijako výrazne nemením kŕmnu dávku, len pridávam vitamíny a minerálne látky, a sledujem správanie sučky. Občas mám problémy s nechutenstvom, čo je u jednej z mojich sučiek neklamným znakom gravidity, a vtedy sa snažím maximálne vyhovieť jej potrebám. Keď jej nechutí štandardná strava, varím jej mäso, cestoviny, ryžu a zeleninu. Je to pracné, ale žiaľ, inak to nejde. Obyčajne takto postupujem v tomto jednom prípade až do konca gravidity, granule mi začne prijímať až po narodení šteniatok. V normálnych prípadoch, keď nie je problém s prijímaním granulovaného krmiva, po troch týždňoch postupne nahrádzam krmivo pre stredne aktívnych psov krmivom pre gravidné a dojčiace sučky, s vyšším obsahom bielkovín a tukov. Postupne zvyšujem dennú dávku, ktorú ale rozkladám na viaceré kŕmenia počas dňa, nakoľko zväčšujúci sa obsah maternice tlačí na žalúdok a nedovolí sučke nažrať sa tak, ako predtým. Ale aj pre lepšie trávenie a komfort sučky je ďaleko vhodnejšie   rozdeliť dennú dávku na niekoľko krát. Väčšina sučiek je v gravidite trochu pohodlnejšia a s pribúdajúcou váhou čím ďalej tým viac, ale dostatok pohybu je nevyhnutná vec pre ľahší pôrod a dobrú kondíciu počas neho. A tak do polovice gravidity pohybujem sučky tak ako predtým, neskôr to postupne zamieňam za kľudné vychádzky pri nohe ale dostatočnej dĺžky, ak nie každý, tak určite každý druhý deň.

Ako sa blíži čas pôrodu, prebiehajú u mňa v dome ďalšie prípravy. Keďže ja mávam vo svojej chovateľskej stanici jeden, maximálne dva vrhy ročne, sučku so šteniatkami mám v pôrodnej bedni v dome, v kuchyni, tak, aby som bola čo najbližšie k nej. Viem, že to nie je ideálne riešenie. Keby som mala počas roka viacej vrhov, určite by som to riešila pekne upravenou pôrodnicou, ale so spomínaných dôvodov mi takéto riešenie absolútne vyhovuje. Pre sučku mám vyrobenú drevenú pôrodnú bedňu s rozmermi 120 cm x 130 cm x 40 cm, na prednej strane je vyrezaný vchod pre sučku. Dno bedni je vyložené doskami, pod doskami mám ešte položený kartónový papier a čo je pre mňa z praktického dôvodu dôležité, dno nie je pevne pripojené k bočniciam bedni, len zafixované malými latkami aby mala bedňa stabilitu. Lepšie sa mi s ňou manipuluje pri čistení. Pôrodnú bedňu pripravím približne 10 dní pred prvým termínom narodenia šteniatok a ten vždy počítam ako 58 deň po prvom párení. Istota je istota a nie rada sa nechám zaskočiť tým, že nemám všetko pripravené tak ako treba. Moje sučky mám väčšinou počas celého roka vonku, len pri extrémoch počasia a v čase keď som doma sú so mnou a tak gravidnú sučku beriem do bytu začiatkom druhej polovice gravidity k sebe, aby si zvykla. Aj keď s týmto nikdy nie sú problémy, keďže väčšinou mám vrhy v jarných a letných mesiacoch a tak žiadne prudké teplotné prechody prekonávať nemusia. Keď už mám postavenú pôrodnú bedňu, postupne na ňu sučku privykám, a veru u prvôstok je to vždy trochu problém. Väčšinou majú v sebe zakódované, že nekrytý priestor je pre prichádzajúce šteniatka nebezpečný a hľadajú niečo iné, ale napokon si vždy zvyknú.

Od 55. dňa sučku pozorne sledujem, všetky zmeny správania si zaznamenám a pomaly chystám všetky potrebné veci k pôrodu. Moja veterinárka je upovedomená o predpokladanom termíne pôrodu pre prípad, že by sa vyskytli nejaké komplikácie.  Doma si nachystám zošit, kde si zaznamenávam všetky údaje o sučkách, kedy mali ruju, priebeh, termín párenia a tiež všetky údaje o vrhu. Začiatočné údaje budú obsahovať dátum pôrodu a jeho začiatok a postupne poradie narodených šteniatok, čas ich príchodu na svet a pôrodnú váhu. Za týmito údajmi je poznačená farby stužky, ktorú dostane každé šteniatko. Neskôr si vyhotovím tabuľku kde si každý deň zapisujem váhu šteniatok. Na stôl pripravím čistý uterák, sterilné nožnice (v prípade úpravy pupočného povrazca) a sterilnú niť potrebnú na podviazanie pupočného povrazca. Nesmiem zabudnúť na dezinfekčný prostriedok na dezinfikovanie pupočného pahýľu. Nesmie chýbať citlivá váha, kopa papierovej vaty a malých osušiek. Na vystlatie bedni používam staré posteľné prádlo, ale až po ukončení pôrodu. Počas pôrodu dávam na dno bedni hrubý lisovaný filc, ktorý má výbornú saciu schopnosť a nedáva pocit vlhkosti a chladu. Osobitne mám pripravenú malú kartónovú krabicu, vystlatú teplou podložkou a osvetlenú lampou pre narodené šteniatka. Dostatočná teplota je veľmi dôležitá, keďže malé šteniatka nemajú vytvorenú termoreguláciu. A tak miestnosť v prípade potreby ohrievam na 20-25 stupňov, tak ale, aby sučka netrpela. Malé šteniatka zvyknem ešte samostatne ohrievať, radšej zhora lampou ako vyhrievacou podložkou. Keď je zhruba všetko prichystané, neostáva nič iné, len čakať. Meriam sučke teplotu a sledujem zmeny správania. U starších pôrod nastupuje obyčajne po krátkych prípravných fázach, u mladších im prípravné štádium trvalo niekedy aj dva dni. Každopádne pokles teploty, pokles bruška, odchod zátky a intenzívne hrabanie a plnenie mliečnej žľazy je neklamným znakom nastávajúceho pôrodu. Počas celého pôrodu som pri svojich sučkách, nikam neodchádzam, napokon, nielen od rodiacich, ale ani gravidných sučiek sa nikdy neodchádza. Sú na nás naviazané a v týchto pre nich ťažkých chvíľach potrebujú našu pomoc a podporu. 

Vždy sa počas pôrodu snažím sučku ukľudňovať a nechaj ju „odpracovať“ čo najviac, aby si nezvykla, že jej úlohou je šteniatko len vytlačiť a potom celá starostlivosť je na mne. Aj napriek tomu sledujem, či si vie poradiť s pretrhnutím obalov a keď sa jej to rýchlo nedarí, roztrhnem obal nad noštekom šteniatka, vyberiem ho z obalov, nechám sučke prehryznúť pupočnú šnúru a potom šteniatko dôkladne očistím a zbavím hlienov v nose a v papuľke. Každé šteniatko poriadne vytrasiem, ale toto vám nedoporučujem, pokiaľ neovládate správne uchopenie, mohli by ste šteniatku viac ublížiť ako urobiť dobre. Skúste poprosiť svojho veterinára, aby vám to pri vhodnej príležitosti ukázal. Keď je šteniatko dôkladne zbavené hlienov, trením v osuške ho poriadne usuším (trenie podporuje dýchanie, je to aj jeden zo spôsobov rozdýchania šteniatka), odvážim a priložím na ďalšie ošetrenie ku sučke. Snažím sa čo najskôr prikladať šteniatko k mliečnej žľaze, aby sa čo najskôr napilo mliečka (mledziva). Keď ale prichádza na svet ďalšie šteniatko, rýchle ich od matky odoberiem a uložím do krabičky, tepla a sucha, aby mala sučka dostatok priestoru a už narodeným šteniatkam nechtiac neublížila. Postup opakujem stále rovnaký, najprv prikladám ku sučke čerstvo narodené šteniatko, potom priložím aj ostatné a sledujem, ako sajú. Slabším šteniatkam pomáham prisať sa tak, že im krátko pridržím nosné dierky a tak ich prinútim prisať sa. Našťastie som mala takéto šteniatka za celý čas čo chovám veľmi málo, aj to boli tie, ktoré boli v pôrodných cestách trošku dlhšie a prišli na svet pridusené a problém bol len pri prvom cicaní. Pozorne si sledujem a zapisujem čas narodenia každého šteniatka a sledujem veľkosť pauzy medzi jednotlivými sťahmi. Keď sa intervaly predlžujú a vidím, že sučka je už unavená, na svete je viac ako päť, šesť šteniatok, podporím vypudzovanie plodov injekčne. Keď mám pocit, že pôrod je ukončený, sučka oddychuje a šteniatka sa spokojne mrvia po jej boku, viem, že všetky sú dostatočne napité. Odoberiem ich do krabičky, sučku vyvediem von vyvenčiť sa, nikdy nie bez dozoru, veď čo ak je tam ešte niečo schované a ona porodí vonku. V odbornej literatúre sa píše, že sa sučka po ukončení pôrodu sama pýta von na venčenie ( je to jeden zo znakov ukončenia pôrodu), moja skúsenosť je ale taká, že ju k tomu musím nútiť, nechce opustiť novonarodené šteniatka, a už sa mi stalo aj to, že niekoľko hodín po zdanlivom ukončení pôrodu sa narodilo ešte ďalšie šteniatko. Keď je postarané o sučku, pripravím bedňu, očistím, položím čisté prádlo, založím bočné dosky, ktoré sú vo výške 10-15 cm a vzdialené od bočných strán bedne 15 cm, aby mi sučka šteniatka nepriľahla. Sučku opláchnem teplou vodou, osuším, ponúknem jej vodu alebo vývar, obyčajne však nechce nič piť a uložím do bedne. Ak sú šteniatka spokojné, nechám sučku v bedni samu aspoň hodinu, aby si oddýchla, a potom jej priložím šteniatka. Keďže bedňu mám v kuchyni, stále mám sučku pod dohľadom. V spálni mám otvorené dvere a pri každom väčšom zapišťaní som pri nej. Pozorne sledujem, či sa otáča  a šteniatka sajú z obidvoch strán a všetky rovnako. Tým, že ich každý deň vážim a každé z nich má svoju stužku, môžem sledovať ako ktoré priberá a podľa toho tých pažravejších prikladám ku strukom, kde treba vydať viac námahy a tie slabšie opačne. Každý deň vážim šteniatka len prvé dva týždne, neskôr každé dva, tri dni. Od piatich týždňov len raz za týždeň. U sučky kontrolujem mliečnu žľazu, aby nedostala zápal, aby som zistila či má dosť mliečka a u šteniatok sušenie pupka a ich správanie. Keď mám početnejší vrh ( nad osem šteniatok), rozdelím šteniatka, aspoň prvý týždeň, na dve partie. Jedna je pri mamke, druhá odpočíva v krabičke a každé dve hodiny ich mením. Cez deň je to bez problémov, napokon vždy si beriem dovolenku, ale v noci je to úmorné. Stále sa to ale vyplatí, šteniatka krásne priberajú na váhe, všetky rovnako a ako týždňové môžu ísť pekne dokopy a všetky majú rovnakú silu vybojovať si svoje miesto pri struku. Len ak je to nevyhnutné používam mliečne náhrady, vždy od kvalitných výrobcov. Keďže sučku kŕmim niekoľko krát denne varenou stravou( mäso, cestoviny, zelenina), popri tom má celý deň k dispozícii granule koľko chce (kvalitné pre dojčiace sučky), nezvyknem mať problém s mliečnosťou sučky. 

Čo ale využívam, je jedna rada, ktorú som dostala od chovateľov iného plemena a ktorá sa osvedčila už nielen mne, ale vďaka tým ľuďom, čo som im to poradila, už aj mnohým ďalším. Najprv len slabším, neskôr všetkým šteniatkam, od ôsmeho dňa veku im raz denne dávam guličku škrabaného super hovädzieho mäska. Najprv je to guľka vo veľkosti dvojkoruny, neskôr, keď sú väčšie, až desať koruny. Šteniatka mäsko milujú a aj napriek tomu, že nevidia, nosy im už slúžia dobre a po dvoch, troch dňoch kŕmenia, sa na ruku priam vrhajú. Surovým mäskom ich kŕmim do štyroch týždňov. Ak nemám k dispozícii dobré hovädzie mäso, nahrádzam ho hydinou. Prvý krát šteniatka odčervujem medzi 10-12 dňom, pastou alebo suspenziou, na trhu sú dnes rôzne preparáty, súčastne odčervujem aj sučku. Ak by sa mi stalo, že šteniatka zareagujú hnačkou, podám smectu, čo obyčajne stačí, ak by vám problém pretrvával, poraďte sa s veterinárom, hnačka u tak malých šteniatok môže byť veľmi nebezpečná. Preto ani nemeňte kŕmne zvyky a potravu svojej sučke, zmena zloženia mlieka alebo prípadná jej hnačka môže ovplyvniť trávenie aj malým šteniatkam. Kontrolujem veľkosť pazúrikov a pravidelne im ich strihám, aby nedoškrabali mliečnu žľazu sučky. Úplne k tomu stačia obyčajné manikúrové nožnice. Keďže šteniatka rastú a začínajú sa pohybovať, postupne im patrí viac a viac priestoru v kuchyni. Podlahu vystieľam novinami, ktoré výborne sajú moč a ľahko sa s nimi narába. V troch týždňoch odčervujem opäť ( ale už tabletami)a začínam prikrmovať. Najskôr priemyselným krmivom pre šteniatka od troch týždňov veku, dva až tri krát denne, podľa mliečnosti sučky a veľkosti vrhu, neskôr štyri až päť krát denne. Postupne pridávam, ale až od piatich týždňov, mliečne výrobky ako tvaroch, biely jogurt, ďalej varené vajíčko, cestoviny, ryžu a mäsko, tak, aby boli zvyknuté na všetko. V piatich týždňoch odčervujem opäť tabletami,  po kŕmení nasypem trochu suchých granúl s piškótami, aby museli hryzkať. Rastom šteniatka potrebujú viac priestoru na pohyb a tak sa postupne privykajú na pobyt vonku v priestrannom a vzdušnom koterci, s možnosťou dostatočného pohybu. Na noc ich najprv schovávame ešte dnu, neskôr, od piatich, šiestich týždňov, ostávajú von. Vždy to ale záleží od počasia. Ak je vlhko a zima, sú určite dnu, lebo zachladnutie a vlhko je veľmi nebezpečné. Matku postupne odstavujem, od piatich týždňov ju púšťam ku šteniatkam len niekoľko krát denne, tak, aby v siedmich týždňoch, keď šteniatka odchádzajú k novým majiteľom, už mlieko nemala. V šiestich týždňoch očkujem, kombinovanou vakcínou, psinku a parvovirózu, medzi šiestym a siedmim týždňom tetujem. Šteniatka odchádzajú s platným veterinárnym preukazom, kde je vždy zaznamenané očkovanie a odčervenia a ďalší postup pri očkovaní a odčervení. Keďže ja obyčajne odčervujem opäť v siedmich týždňoch. Majiteľom, ktorí si pre šteniatko prídu presne v tom čase radšej zabalím tabletku so šteniatkom, doma ho už neodčervujem. Zmena prostredia spolu s odčervením by mohla spôsobiť hnačku a tak radšej doporučím šteniatko odčerviť neskôr, dva, tri dni po príchode domov. Každé šteniatko dostane pri odchode so sebou krmivo na niekoľko dní, ak je majiteľ ochotný kŕmiť rovnakým krmivom, aj celé vrece krmiva. 

Nikdy na sučke ani šteniatkach nešetrím, nielen čo sa týka krmiva, ale aj veterinárnych preparátoch. Viem, že ten základ dostávajú u mňa. A to, čo im nedám pri štarte ja, už nikdy nedobehnú. Kvalitná strava, vhodné podmienky, stály kontakt s ľuďmi, časté hladkanie a rozprávanie sa s nimi, učenie čistotnosti a dostatok času vytvára vhodné podmienky na odchov socializovaných a zdravých šteniatok. Keď viem, že z rôznych dôvodov nebudem mať dosť času sa šteniatkam venovať, radšej nejdem sučku páriť. Šteniatka sú vizitkou každého chovateľa. 

(C) 2009 Aldamity Labradors. Všetky práva vyhradené.