Naša Nely – keď sa naša Nelka narodila, netušili sme, že raz u nás skončí a hlavne, aký osud ju stretne. Za to, že máme Nelku doma a vieme, ako to s ňou celé bolo, vďačím Sandre Dudovej. Ona ma presvedčila, aby som ju doniesla domov a vďaka tomu som zistila, ako to je, lenže do dnes neviem a už ani nehľadám odpoveď na otázku, prečo sa to všetko stalo. Sandri, ďakujem. Nely je skvelá sučka a aj napriek tomu, že sa pod jej správanie podpísalo to všetko, čo prežila, je ozaj úžasná.

Zo šteniatok z vrhu po Martinstide Roll the Dice sme pôvodne neplánovali nechať si doma sučku, akurát psíka, keďže ma krvou, exteriérom, povahou a zdravím otec šteniatok zaujal. Lenže prehovoril ma jeden pán od nás, aby som mu jednu sučku dala za určitých podmienok do spolumajiteľstva. A tak voľba padla na Nelku. Nelka ako 7,5 týždňová odišla do nového domova a nám napokon doma ostala Beauty, ktorú som držala doma do troch mesiacov pre zahraničného chovateľa. Keďže mu vážne ochorela manželka, sučku zobrať nemohol a tak nám Beauty ostala. Stala sa  miláčikom môjho otca, ktorý ju v podstate vychoval. Beauty rástla do krásy, jej povaha bola úžasná, kto má doma šteniatka z tohto spojenia určite vie, o čom hovorím :o). 

Občas som navštívila Nelku, aby som videla, ako sa jej darí. Tak som postupne zistila, že ju ako 4 mesačnú napadla dobermanka, ktorá ju škaredo pohrýzla tak, že sa jej na viečku utvorila cysta. Vzhľadom k tomu, že dobermanka ju neznášala, skončila Nelka u rodičov dievčiny, pre ktorú ju pôvodne zaobstarali. Nely žila nespútaný život a ja som v lete na jednej návšteve zistila, že jej výchovu nezvládajú. Jej nespútaný temperament krotili dvojmetrovou palicou a bitkou. Nelka sa pri každom kriku od strachu krčila. Po takejto návšteve som sa rozhodla Nelku od majiteľov vykúpiť späť. Koncom augusta prišla k nám, nevychovaná a riadne zablšená. Mala som strach, ako zvládne príchod medzi ostatných psov, ale po počiatočných procedúrach (odčervenie, dôkladné odblšenie) vstúpila k nám a okamžite zapadla do svorky. Na začiatku mala strach z mužov, ale postupne to všetko prekonala.

Keďže sme mali doma Beauty, o ktorej som vedela, že je kandidátkou pre ďalší chov (predbežné RTG bez nálezu) vedela som, že si ju s najväčšou pravdepodobnosťou nebudem môcť nechať. Obe dve boli ako tajfún a to už sme ozaj nezvládali. Vo veku 8 mesiacov som s ňou absolvovala predbežné RTG vyšetrenie lakťov a bedrových kĺbov, s výsledkom negatívny. Keďže sa mi Nelka veľmi páčila, prihlásila som ju na klubovú výstavu do Slovinska. Výstavu posudzoval rozhodca špecialista a ja som chcela počuť jeho názor na ňu. Ešte predtým som s ňou absolvovala očné vyšetrenie a pri tej príležitosti jej vytiahli seróznu tekutinu z cysty, ktorá sa našťastie už nikdy viac nenaplnila. Nelka prešla očným testom s výsledkom negatívny.

V tom čase bol na výcviku v Čechách náš Tobík.  Keďže mi Karel Jedlička, ktorý psa cvičil, navrhol, že s ním skúsi ZPR (podľa jeho slov v tom čase nemal iného vhodného psa na podobné skúšky a bral to aj ako reklamu pre seba) dohodli sme sa, že ako náhradu za výcvik by si časom, niekedy v budúcnosti, vybral šteniatko po niektorej mojej sučke. Presnejšie, veľmi sa im s Jankou páčila naša Jenka. 

V tom čase, na MVP v Bratislave, som netušila, že sa k nám vráti Nelka. Po všetkých jej vyšetreniach, niekedy v polovici septembra, som navrhla Karlovi, že mám doma sučku, vyšetrenú na DBK a DLK, s očným vyšetrením a hľadám pre ňu nový domov. Keďže to bola sučka s ohromným temperamentom, priam fanatickým aportom, pripadalo mi to ako dobrý nápad dať ju k niekomu, kto jej chuť do práce patrične zužitkuje. Tak som ho informovala o jej výzore, upozornila ho, že jej hlava nie je ideálna a navrhla mu, akým spôsobom sa stane jej majiteľom. V budúcnosti som plánovala zobrať si od nej jej dcéru a tešila sa na to, že som jej našla dobrý domov. 

Lenže ako čas ukázal, podcenila som fakt, že Nely pre niekoho, kto vrátil späť Olivera od Himalájskeho cedru ako nie dostatočne pekného psa, nebude dosť dobrá. (Mimochodom, Oliver od Himalájskeho cedru  je dnes Interšampión a skončil na Cruftovej výstave druhý vo svojej triede, dokonca sa dostal do užšieho výberu v triede open a žije krásny život v CHS Farbourne v Holandsku, kde si ho jeho majitelia veľmi vážia.)

Nelka odišla do Čiech posledný októbrový víkend a ja uznávam, že s ňou mali kopu práce. Bol to nespútaný divoch nezvyknutý na život v byte a mali s ňou veľa práce. Okrem jej ťažko zvládnuteľného temperamentu Nelka nespĺňala exteriérové požiadavky a ja som z telefonátov pochopila, že sú s ňou nespokojní. Predpokladám, že okrem nevyhovujúcemu exteriéru im robila galibu aj vo svorke, mala tendenciu narážať do psov a zrejme preto ju už potom nechávali vybehávať sa iba so stavačkou. Niekoľko krát som navrhla, že si pre ňu prídem, dnes veľmi ľutujem, že som tak neurobila. 

Čas plynul a koncom januára, keď už som mala RTG vyšetrenie jej súrodencov, som sa pýtala, kedy pôjde na vyšetrenie aj Nelka. Lenže, vždy kvôli niečomu nešla. Až napokon, 2.2.2007, piatok večer o pol deviatej, mi zavolal Karel Jedlička, že práve ide z kliniky a má pre mňa špatné správy. Lakte sú v poriadku, ale bedrá, žiaľ, špatne. Jeden uhol 107 °, druhý 91 °. Takže, to nie je do chovu. Ostala som v šoku, ako asi každý, kto absolvoval so svojím psom predbežné RTG v 8 mesiacoch veku. V prvom momente som nevedela rozmýšľať a priznám sa, takmer som tomu uverila. Povedala som mu, že mu vrátim peniaze (ktoré som mimochodom dostala dva dni predtým) a vezmem si sučku späť, aby som ju niekde umiestnila. Karel nechcel späť peniaze, vravel, že jej nájde športovo založenú rodinu a nech sa tým netrápim.

 Celú noc som nespala, stále dookola som sa pýtala, čo sa stalo za tri mesiace života tej feny, že sa jej jeden kĺb zošrotoval z nuly na trojku. Potom som v nedeľu zdvihla telefón, zavolala niekoľkým chovateľom služobných plemien a opýtala som sa, či sa už s podobným prípadom stretli. Nestretli, a všetci do jedného povedali, že to smrdí a neveria, že by sa mohol kĺb, okrem úrazu, zmeniť tak katastrofálne. V pondelok ráno som zavolala na dve kliniky, kde mi potvrdili, že to nie je možné, zvlášť, keď už sú rastové platničky uzatvorené. Ďalší prieskum urobila Sandra na klinike v Jarovciach a tam jej potvrdili, že sa s podobným prípadom nestretli. Sandra do mňa húdla, aby som zavolala Karlovi, že si tú sučku beriem späť. Do dnes si pamätám jej slová, zavolaj a uvidíš, čo bude nasledovať. 

Tak som v pondelok zavolala, oznámila mu, že si sučku chcem doniesť späť a presnímkovať, pretože ma ako veterinárneho lekára a chovateľa zaujíma do budúcnosti pre chov, čo sa vlastne s ňou stalo. Požiadala som ho, aby ju doniesol na výstavu do Brna, kam sme sa vtedy chystali. Keď mi v stredu 7.2.2007 zazvonil telefón a na displeji sa objavilo meno Jedlička, prešiel mi mráz po chrbte. Sandra mala pravdu. Oznámil mi, že mu volal lekár, ktorý Nelku röntgenoval a vraj pozeral na snímok. Vraj je trochu šikmý a tak ju znovu preröntgenujú. Požiadala som ho, aby to už nerobil, sučka v tom období hárala a ja mu do dnes neviem odpustiť, že ju opäť röntgenoval. Vo štvrtok ju vraj 6 krát snímkovali a nič nové nezistil. Vyhováral sa, že mi ju do Brna nemôže doniesť, pretože hára. Tak som mu vysvetlila, že si pre ňu prídem do Drahotešíc. Medzitým som informovala MVDr. Juraja Nemčeka, že si späť z Čiech beriem sučku, ktorá mala urobené RTG s takým a takým výsledkom a požiadala ho, aby nás objednal na najbližší termín, nech zistíme, čo sa s jej kĺbom stalo.

Na výstave v Brne som sa opýtala, prečo ju ešte raz podrobil vyšetreniu, keď už ho absolvovala. Vraj chcel zistiť, aké uhly sa tam dajú urobiť. Odmietol mi dať certifikát o vyšetrení a ja som si Nelku zobrala domov. Vo štvrtok 15.2. sme absolvovali RTG vyšetrenie vo Zvolene. Spolu s maminou sme viezli Nelku a rozmýšľali, kde jej nájdeme nový domov. Doktor overil totožnosť Nelky, povedal mi, že vzhľadom k histórii, pokiaľ bude mať nejakú pochybnosť, budem musieť poslať snímok posúdiť ďalším dvom lekárom. Hotový snímok zavesil na negatoskop a ja som čakala na výsledok. Keďže som sama veterinárna lekárka a navyše mám v tejto oblasti rozšírené vzdelanie, sama som videla, že tam teda trojka na žiadnom kĺbe byť nemôže. Ale predsa len, certifikovaný lekár má rozhodujúce slovo. Jeho prvé slová boli, to je na žalobu za poškodenie mena chovateľa. A tiež mi oznámil, že sa pod to s kľudným svedomím podpíše a nemusím si nechať ten snímok popísať ďalšími lekármi.

 Celá šťastná som telefonovala Sandre a Mirke, ako to s Nelkou je. A samozrejme, aj Karlovi. Jeho správanie nebudem komentovať, je na jeho svedomí, ako to celé strávil. Viem, že rozprával čo rozprával a ja dnes ľutujem, že som to všetko rázne neriešila, že som chcela byť k nemu slušná. Napokon, Nelka nie je prvý a žiaľ, pre chovateľov v Čechách ani posledný pes, ktorý bol diametrálne inak vyhodnotený na klinike v Českých Budějoviciach a inak v zahraničí.  Ale človek sa učí celý život.

O mesiac neskôr som išla s Misty na vyšetrenie do Košíc a zobrala som so sebou na očné vyšetrenie aj Nelku. Oči dopadli výborne a pri tej príležitosti som nechala Nelku ešte raz snímkovať, aby jej kĺby, už len neoficiálne, posúdil jediný medzinárodne certifikovaný lekár na Slovensku, Prof. Ledecký. Nechala som tam jej snímok a keďže Nelka už raz oficiálne vyšetrenie absolvovala, oficiálne hodnotenie som dostať nemohla. Mne však úplne stačilo, keď mi z kliniky oznámili, že hodnotenie Prof. Ledeckého je A/A. Tak som mala doma dve sestry, ktoré som pôvodne vôbec neplánovala mať. Dvor nemáme nafukovací a naši psi sú len náš koníček, jedna musela ísť k novým majiteľom. Nelka už prešla toľkými rukami, že som nemala srdce dať ju preč a riskovať, že ju tam opäť nebudú mať radi. A tak šla k novým majiteľom Beauty. Síce s ťažkým srdcom, ale odišla na dobré miesto. Ocko to trávil dosť dlho, predsa len mu chýbala jej spoločnosť. Ale potvorka Nelka to vycítila a Beauty mu plne nahradila.

Prešlo zimné obdobie a ja som začala Nelku pripravovať na skúšky. Aké prekvapenie ma čakalo, keď som zistila, že Nelka všetko ovláda. Aport zvládnutý núteným výcvikom s perfektnou odovzdávkou. Chvíľu som si myslela, že je len taká úžasne šikovná. Doberala som si Mirku, ktorá v tom čase cvičila jej brata, Rolíka. Až pri vode, kde som jej prvý krát hodila aport a ona mi ho doniesla a perfektne odovzdala som definitívne pochopila, akým výcvikom tá sučka prešla. 

Nelka je skvelá sučka, má svoje fanty a občas ju treba v jej nespútanosti korigovať, ale všetko sa to dá zvládnuť. Som rada, že ju mám doma, je to neoceniteľný pomocník pri poľovačkách. Neúnavná a usilovná, rýchla ako blesk a pripravená pracovať každý deň.

 To, že sa do jej zdravia navážajú ľudia, ktorí nemajú právo ho hodnotiť, považujem za absurdné a zvláštne vzhľadom k dobe, ktorá od vtedy uplynula. Rovnako spôsob, akým sa to celé prejednáva. Ale aspoň som vďaka tomu všetkému zistila zaujímavé skutočnosti. 

Ako napríklad, že dátum na snímku z Čiech je 5.2.2007, čo bol pondelok, a vraj rovnako aj dátum na ďalšom snímku je 5.2.2007. Tak rozmýšľam, ako je to možné, keď sled udalostí bol úplne iný. Žiaľ, osobne som zatiaľ snímky z Čiech nevidela. Ale podľa slov MVDr. Nemčeka to vyzerá, že ide o iného psa. A aj podľa slov členov výboru SRK. Či je možné urobiť RTG jedného psa tak, že vyzerá úplne odlišne? Neviem, viem len jedno, že vo Zvolene sme snímkovali Nelku a mňa už ostatné nezaujíma.  Že jej snímok vyhlásili ako nevyhodnotiteľný? Čo už, bol to jediný spôsob, ako ho spochybniť. Dysplázia na ňom nie je, tak to bolo jediné, čo mohli urobiť. Určite iba z nedbanlivosti zabudli napísať, že aj ten z Českých Budějovíc vykazuje znaky, podľa ktorých je neposúditeľný.  

Dostala som otázku, že či mi nevadí, čo o mne hovoria. Nevadí, ľudia, ktorí to rozprávajú, mňa nezaujímajú rovnako ako tí, ktorí im veria. Tí, ktorí ma poznajú vedia, o čo ide. Totiž ľudia, ktorí ma poznajú vedia, že chovateľ, ktorý si z chovu vyraďuje šampiónov na základe očných testov, ktorý umiestni do rodiny zdravotne a exteriérovo perspektívne zviera na základe plachej povahy, chovateľ, ktorý má regulovaný počet krytí pre svojich psov na rok a ktorý odchováva od svojich sučiek 2 – 3 vrhy za život a nekryje ich skôr ako 2,5 – 3 ročné asi sotva bude mať záujem mať v chove jedinca s dyspláziou.

Všetci moji psi majú urobení OptiGen. Na rozdiel od mnohých iných na Slovensku a v Čechách aj tí, u ktorých bola šanca na výsledok OptiGen B (teda nosič) 50 : 50. A Nelka bola jedným z nich. 

Či Nelka bude mať v budúcnosti šteniatka neviem. Dúfam, že áno. Pokiaľ tento rok prejde cez každoročné očné vyšetrenie, šteniatka plánujeme na leto. Pokiaľ nie, vyradíme ju z chovu tak, ako sme to urobili s Rose. Dúfam však, že sa tak nestane. Je to úžasná sučka a bolo by mi ľúto nevyužiť jej potenciál pre ďalší chov.

Pred dvoma rokmi som nepredpokladala, že celú chronológiu príbehu o Nelke zverejním. Ale čas ukázal, že sa neoplatí voči niektorým ľuďom byť slušný.

12 / 2008

(C) 2009 Aldamity Labradors. Všetky práva vyhradené.